OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Popri čiernych rozorvancoch ODRAZA boli v balíčku od Godz Of War aj ďalšie tri poľské nahrávky. Pôvodné miesto publikovania je ešte stále v hibernácii, tak sa o nich niečo dočítate tu na Metalopolise.
EMBRIONAL – Annihilation 2007 + Live (2014, kompilácia, Old Temple, 52:36)
EMBRIONAL z poľských Gliwíc som recenzoval v časoch ich debutového dlhohrajúceho albumu „Absolutely Anti-Human Behaviors“ (http://www.incipitum.sk/recenzie.php?q=542). Po nejakých dvoch rokoch svet obdarili ďalším CD, ktoré ale za nové veľmi označiť nemožno, ide totiž o kompiláciu.
Prvých šesť skladieb, to je vlastne reedícia ich druhého dema „Annihilation“ z roku 2007. Ide o taký klasickejší rúhačský death metal s dosť chrastivým a hrkavým demo zvukom, inšpirovaný 90. rokmi po oboch stranách oceánu, v rýchlych náklepových pasážach prevažuje americká škola, v pomalších, ponurejších zase európska, a popri tom to má celé taký bezbožný poľský podtón ako u AZARATH, STILLBORN a podobne. Kvality debutového albumu tu zatiaľ ani zďaleka nie sú, EMBRIONAL sa ešte tak trochu hľadajú, je to taký štandard a snaha. Pochvalu si zaslúžia jedovaté náklepy, niekoľko gitarových harmónií, hypnotická pomalá pasáž kdesi ku koncu materiálu, solídny duet razantného growlu so zlostným škrekom a autentická atmosféra hlbokého podzemia, dosiahnutá aj tým dosť divokým a špinavým zvukom.
Druhá časť disku prináša osem skladieb, nahratých 7. apríla 2013 na koncerte v Bielsko-Bialej. Tu možno v prvom rade oceniť solídne ozvučenie, v podstate vám to po „Annihilation“ až na pokecy medzi skladbami ani nepríde ako živák. Odznie tu šesť skladieb z debutového albumu a na záver dve také skladačky, v ktorých spoznáte pasáže vypožičané od veľmi slovutných majstrov death- a thrashmetalovej mágie. Je to celkom zaujímavý materiál, aj keď asi skôr pre domáce publikum a niekoľko „polonofilských“ bádateľov v oblasti peklo-death metalu kade – tade po svete. (Novinka „The Devil Inside“ vychádza u Old Temple 28. februára a je celkom pravdepodobné, že hudba na CD bude o dosť lepšia než jeho neveľmi originálny názov.)
6,5/10
http://www.metal-archives.com/bands/Embrional/70930
https://www.youtube.com/user/EmbrionalOfficial
EMPATIC – Ruined Landscape (2014, Terrasound Records, 38:17)
Debutovým CD EMPATIC z poľskej Ostrołęky bolo „God Of Thousand Souls“, (http://www.incipitum.sk/recenzie.php?q=548) a druhý album vyšiel v apríli minulého roku u nemeckých Terrasound Records, ktorí sa postarali aj o reedíciu prvotiny.
Čo bolo u EMPATIC po štyroch rokoch nového? Nuž, okrem zmeny vydavateľstva aj zmena na poste bubeníka, značne zosekané účesy (tento moderný „stajling“ voľajako nebaví, ale proti gustu...), inak v zásade vývoj v duchu štýlu z minulej nahrávky, čo je v pohode. Len tentokrát bez coveru osemdesiatkovej „popiny“ (ale tá vec od OMD minule bola fajn).
Desiatka skladieb so zvukom, ktorý bol už minule hutný a vydarený a aj teraz je zo štúdií CB a Zed, neohromí nejakou originalitou, nejde o nič doteraz nepočuté, ale napriek tomu má album „Ruined Landscape“ čo–to do seba. Dôrazný, úderný, thrashovo podfarbený melodický death metal, vyznievajúci husto a mohutne, budujúci často hlavne na valivých stredných tempách a korunovaný hlbším staroškolským deathmetalovým vokálom, ktorému niekedy kontruje vyšší rev, takto možno tvorbu týchto Poliakov charakterizovať. Plusom je, že napriek melodickosti sa nevyžíva v nejakých ľúbivých, emotívnych ľahkých a romantizujúcich melódiách, ide skôr o vážnu a zľahka ponurú útočnú záležitosť.
Po niekoľkých vypočutiach začnú za ucho chytať aj viaceré naozaj pôsobivé a impozantné atmosférické harmónie, striedané náklepmi a razantnými „pochodovými“ pasážami. Je v tom kus odlesku 90-kového Švédska, strihnutého poľským zmyslom pre temnú dramatickosť a zabaleného do súčasného nekompromisného vyznenia. Na tejto príjemnej dávke melodického a zároveň extrémneho metalu sa podieľalo aj viacero hostí, sólo v „Obsession“ si napríklad strihol Piotr Kolakowski, člen vychytených black/deathmetalových HATE. Ak ste už EMPATIC počuli predtým a bavili vás, z novinky budete mať radosť.
7/10
http://www.metal-archives.com/bands/Empatic/102269
http://www.empatic.com/
https://www.facebook.com/empatic.info
EVIL MACHINE – War In Heaven (2013, CD, Arachnophobia Records, 42:43)
Mašina na zlo funguje v Białystoku už jedenásť rokov, ale zjavne len veľmi rekreačne, prvou a jedinou oficiálne uvádzanou nahrávkou je debutový album z novembra predlanského roku. Je to ale spolok, v ktorom sa za účelom dúchania do síry pekelnej združilo pár „podzemných celebrít“ priamo v zostave, a ďalšie si tu zrezali nejaké to hosťovanie.
Bicie má na starosti Cyjan (ak ti toto meno nič nehovorí, vráť preukaz grindera), vyše dve dekády rytmicky istiaci žánrovú legendu DEAD INFECTION, s gitarou a sprievodným vokálom k blahu celku prispieva Hal (v súčasnosti VADER a aj predtým kade-tade v nie neznámych záležitostiach). Basák Cyprian, to je napríklad PYORRHOEA, akurát vokalista Semihazah je „nepopísaná stránka“.
V EVIL MACHINE si táto štvorica vylieva svoje srdce naklonené osemdesiatkovému tvrdému metalu. „War In Heaven“ je hudba z iných čias a ocenia ju možno iba tí, ktorí tie časy zažili, a pár nadšencov obskúrneho podzemia. Tak medzi rokmi 1983 – 1988 by toto bola celkom bomba, dnes skôr „len“ dobre urobená spomienka na starý strašidelný kov páchnuci peklom a rúhaním. Stredné a pomalé, mrazivé tempá, do toho nejaké tie rýchlejšie „kvapíky“. Jedovatý revaný vokál a riffy, pri ktorých si spomeniete na HELLHAMMER, BATHORY, VENOM, AUTOPSY (a možno skôr BLACK SABBATH), SARCÓFAGO, SLAYER vzor 1985, PILEDRIVER a podobné záležitosti. Mix temného, rezavého thrash metalu, black a death metalu v časoch jeho zrodu, autentické znenie i atmosféra, proste poľskí „nestori“ spomínajú na časy dospievania a ide im to.
A k spomienke sa pripájajú aj Seth (NOMAD), Rodak (NEUROPATHIA) a mená ako Cezar (CHRIST AGONY) a majster Piotr Wiwczarek, s ktorého nezameniteľným hlasom znie „slayerovka“ od britských klasikov ONSLAUGHT skoro ako pôžička z aktuálneho, staré časy hlasno zdraviaceho aktuálneho albumu VADER. A aby coverov nebolo málo, zložili EM poklonu aj nesmrteľným VENOM. Pokiaľ nehľadáte nič nového, naopak sa chcete vrátiť do starých čias, EVIL MACHINE poslúžia ako spoľahlivý stroj času.
7,5/10
http://www.metal-archives.com/bands/Evil_Machine/3540372791
https://www.facebook.com/evilmachineband
http://www.reverbnation.com/evilmachine
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.